PoÚtStŠtPiSoNe
Loading backend data

Informácie k dištančnej forme výučby Telesnej výchovy - Chôdza

Display portlet menu

Chôdza

Chôdza je základný prejav lokomócie, pri ktorom sa vykonáva presun tela z miesta na miesto. Tento presun tela, môže byť vykonávaný rôznymi spôsobmi. Bezpečná chôdza na nerovnomernom zemskom povrchu je možná, len pri osvojení si stabilizácie a vzpriamenej polohy tela tak ako v pokoji aj pri pohybe. Toto všetko zabezpečuje centrálna nervová sústava so zaistením pevnej opory v mieste kontaktu so zemou. Reaktívna sila vzniká pôsobením gravitácie za súčasti propulzívnej sily. Propulzívna sila je produkovaná svalmi odrazovej končatiny. Zdvíha trup šikmo smerom hore a dopredu. Švihová končatina bráni pádu trupu pri pôsobení gravitácie pri posune ťažiska dopredu, vyvolaného odrazovou končatinou. Chôdza prebieha ako rytmický kyvadlový pohyb tela. Začína v určitej východiskovej polohe, prechádza oblúkom cez nulové postavenie do jednej krajnej polohy a pokračuje do druhej krajnej polohy.

 

Pre každú dolnú končatinu existujú tri pohybové fázy :

  • švihová fáza – končatina postupuje vpred bez kontaktu s opornou bázou,
  • oporná fáza – končatina je po celú dobu v kontakte s opornou bázou,
  • fáza dvojitej opory – obidve končatiny sú v kontakte s opornou fázou.

Základné pohyby pri chôdzi:

  • Pohyb dolných končatín - flekčne- extenčný pohyb v bedre, kolene a členku,
  • Pohyb panvy - rotácia, flexia, extenzia, inklinácia,
  • Torzný pohyb chrbtice - prenáša sa na ramenné pletence,
  • Synkintetický pohyb - horné končatiny obmedzujú pohyb trupu.

Typy chôdze podľa Jandy:

Proximálny typ- hlavný pohyb dolných končatín je vykonávaný v bedrových kĺboch, pričom dochádza k malému odvíjaniu chodidla.

Akrálny typ – u tohto typu sa prítomné výrazné odvíjanie chodidla a zväčšená plantárna flexia nohy počas konečnej stojnej fázy kroku. Osoba s týmto typom chôdze má nápadne väčší posun ťažiska tela vo vertikálnom smere.

Peroneálny typ – chôdza tohto typu je charakteristická výraznejšou flexiou v kolenných kĺboch, vnútornou rotáciou v bedrových kĺboch a everziou nohy.

Dĺžka kroku je vzdialenosť ohraničená kontaktom päty jednej a druhej dolnej končatiny s podložkou. Dĺžka krokov je niekedy uvádzaná aj ako dĺžka krokového cyklu. Je to vzdialenosť od jedného k druhému dopadu päty tej istej končatiny. Dĺžky krokov na oboch dolných končatinách sú za fyziologických podmienok rovnaké a tým môžeme hodnotiť symetriu chôdze. Súčet dĺžok kroku pravej a ľavej nohy sa rovná dĺžke cyklu chôdze. Ak sa tieto parametre nerovnajú tak je potom chôdza asymetrická.

Šírka kroku je parameter chôdze ako mediolaterálna vzdialenosť medzi nohami. Niektorí autori uvádzajú. Že pre normálnu chôdzu sa táto báza krokového cyklu pohybuje okolo 7 – 9 cm a je to vzdialenosť medzi stredom piet jednej a druhej končatiny.

Vychýlenie chodidla vyjadruje uhol, ktorý zviera smer a pozdĺžna os chodidla. Fyziologické hodnoty sa pohybujú okolo 7 stupňov.

Kadencia vyjadruje počet krokov za minútu. Dĺžka kroku do značnej miery závisí od výšky subjektu. To znamená, že vyšší subjekt potrebuje na prekonanie určitej vzdialenosti vykonať menší počet krokov ako subjekt nižší pri rovnakých energetických výdajoch.

Rýchlosť chôdze je vzdialenosť, ktorú prejde telo v danom čase a je vyjadrená v m/s. priemerná rýchlosť je vypočítaná zo vzťahu: dĺžka dvojkroku (m) x kadencia / 120. Rýchlosť je ovplyvnená dĺžkou krokov, ktoré závisia od rozsahu dolnej končatiny počas švihovej fázy.