PoÚtStŠtPiSoNe
Loading backend data

Informácie k dištančnej forme výučby Telesnej výchovy - turistika

Display portlet menu

Turistika

Peší turizmus

Pešia turistika patrí k základným a najrozšírenejším druhom turistiky u nás. Základnou pohybovou činnosťou v pešej turistike je turistická chôdza. Je to hobby spočívajúce v putovaní a spoznávaní krajín, pamiatok, zvykov a ľudí, často s rekreačným zámerom. Pešia turistika je vhodná pre všetky vekové kategórie a môže sa vykonávať od mladosti až po vysoký vek. Pešia turistika patrí k vytrvalostným cvičeniam cyklického charakteru s miernou intenzitou zaťaženia pri ktorých ide prioritne o aeróbne krytie energie. Výhodou danej pohybovej činnosti je technická nenáročnosť. Nevýhodou je čas vykonávania pohybovej činnosti potrebný na získanie rovnakého aeróbneho účinku, teda chôdzu je potrebné vykonávať asi trikrát dlhšie ako beh. Správna turistická chôdza má byť ekonomická s primerane dlhým krokom a frekvenciou horných končatín podľa rýchlosti. Rýchlosť chôdze je závislá od dĺžky a frekvencie kroku:

na rovine v priemere 4 - 6 km/hod.
v hornatom teréne 3 - 4 km/hod.

Horská turistika

Horská turistika je časť turistiky, cielená viachodinová prechádzka zameraná na udržanie a zvyšovanie fyzickej kondície, spojená so spoznávaním respektíve objavovaním prírody a prírodných krás, ktorej začiatok je spravidla spojený s pribúdaním vyššej nadmorskej výšky cca 1 500 metrov nad morom.

Na horskú turistiku je potrebné sa zodpovedne a cieľavedome pripraviť z dôvodu vyšších nárokov na fyzickú kondíciu a potrebného vybavenia do tej ktorej destinácie respektíve horského masívu. Turisti by nemali zabúdať taktiež na pravidelné doplňovanie tekutín pri zvýšenej fyzickej námahe a stúpajúcej nadmorskej výške. V prípade, že turista nie je aklimatizovaný vo vysokohorskom prostredí, počas samotného výkonu vysokohorskej turistiky môže dôjsť k nevoľnosti, závratom, nezriedka i ku srdcovej slabosti. Preto je dobré so stúpajúcou nadmorskou výškou zaradiť do vysokohorskej túry aj pravidelné prestávky z dôvodu vyrovnania sa so zmenou vonkajšieho tlaku na náš organizmus.

Po ukončení výstupu a dosiahnutia na stanoveného cieľa, je turistom odmenou nádherná eufória pocitov a pohľadov z uskutočnenej horskej túry. Nezanedbateľná stránka je aj zvýšenie fyzickej kondície pred návratom do reálneho, každodenného života. Turisti by nemali zabúdať ani na relaxáciu a rehabilitáciu po horskej túre. Unavené svaly, potrebujú ošetrenie tak ako automobil po ukončení zimnej sezóny. Vhodným relaxom je vodná a podvodná masáž a sauna.

Vybavenie pre horskú turistiku

Potrebné vybavenie pre horskú turistiku závisí v prvom rade od miery náročnosti terénu, počasia a dĺžky pobytu v prírode. Nevyhnutnosťou je kvalitná turistická výstroj (oblečenie a turistická obuv), často sú však potrebné aj doplnky (istiaci set, prilba, lano, horolezecký čakan, mačky a iné). V posledných desaťročiach prešlo vybavenie pre horskú turistiku výraznou modernizáciou, výrazne sa uplatňujú rôzne syntetické materiály (Coolmax, Moira), Fleece, Windstopper, Gore-Tex atď.)
oblečenie – odporúča sa tzv. cibuľový princíp (obliekanie do viacerých skôr tenších vrstiev, z ktorých každá má svoju funkciu – odvádzanie vlhkosti od pokožky, priedušnosť, tepelná izolácia, ochrana pred vetrom, ochrana pred dažďom)
obuv – pre horskú turistiku sa najčastejšie používajú celokožené celočlánkové topánky s pevnou podošvou a hrubým vzorom podrážky
plecniak – podľa dĺžky a náročnosti túry možno vybrať batoh o objeme 20 l až po 70 l, výnimočne i viac
turistická mapa – topografická mapa územia, vhodná mierka 1 : 50 000, s vyznačenými turistickými chodníkmi, prameňmi, možnosťami úkrytu alebo ubytovania
GPS – vhodné sú predovšetkým turistické GPS, často s vodeodolnou úpravou, vybavené podrobnou mapou, výškomerom a kompasom
teleskopické palice – ich použitie je zvlášť vhodné pri pohybe s ťažkým vakom, kedy zapojenie rúk do chôdze odľahčuje kĺby na nohách

Značenie turistických trás SR

Slovensko sa vyznačuje pestrosťou reliéfu, geologickou rôznorodosťou s obdivuhodnými prírodnými krásami . Na Slovensku pre ľahšiu orientáciu v tomto prostredí slúži ucelená značená sieť turistických chodníkov v dĺžke asi 15 000 kilometrov.

Turistické značené trasy pri pešej turistike sú značené pásovými značkami, ktoré sa skladajú z troch vodorovných pásov, pričom prostredný pás určuje vedúcu farbu značenej trasy:

Červená farba - označuje diaľkové a najvýznamnejšie trasy teda hrebeňovky, sú najdlhšie a zväčša aj fyzicky najnáročnejšie,
Modrá farba - významnejšie stredne dlhé trasy, prechádzajú napríklad dlhšími dolinami, či bočnými hrebeňmi.
Zelená farba - kratšie trasy lokálneho významu, väčšinou v jednom okrese,
Žltá farba - najkratšie úseky, spojky, alebo skratky, spájajú napríklad červenú s modrou, aby ste sa dostali z hrebeňa na hrebeň alebo sa rýchlo dostali v prípade búrky niekam do bezpečia.